Na akom princípe pracuje
EEG Biofeedback je špecificky neinvazívna seba regulačná technika. Spočíva v použití biologickej spätnej väzby na autoreguláciu  mozgovej aktivity.
Ide tu hlavne o snímanie elektrickej aktivity mozgu a jej následné prenášanie do hry – tým je klientov mozog neustále informovaný o svojom aktuálnom stave a výkone. Ak mentálnou činnosou narastá aktivita mozgu v žiaducom pásme mozgových vĺn, je hráč odmenený zvukovým signálom, ktorý predstavuje jeden bod. Ak vzrastá aktivita v nežiaducom pásme, úspech v hre mizne.
Počas EEG biofeedback tréningu sedí klient pohodlne v kresle. Na hlave má umiestnené elektródy, ktoré snímajú priebeh jeho mozgových vĺn, ktorý má následne predložený do podoby videohry. Túto videohru ovláda on sám silou svojej myšlienky – vôžou, bez klávesnice alebo myši, len činnosou svojho mozgu.
Terapeut počas EEG biofeedback tréningu sleduje na obrazovke svojho monitora priebeh elektromagnetických signálov vyžarovaných z mozgu klienta. Tiež volí náročnos a zložitos hry.
Počítač sníma EEG vlny klientovho mozgu a zobrazuje ich na monitore, ktorý má klient pred sebou.
Celý tréning je bezbolestný a hravý, čím je atraktívny hlavne pre deti. Nepredstavuje žiadne riziká, nemá vedžajšie účinky a nie je návykový. Dosiahnutý účinok je trvalý.

Efektivita tréningu pomocou tejto metódy sa pohybuje od 60-100% podža závažnosti poruchy.
Dĺžka trvania jedného sedenia je cca 45-60 minút v závislosti od počtu kôl hry. Samotný tréning trvá 30 min u menších detí, 45 min u starších detí a dospelých.
Zo začiatku sa odporúča trénova 3x týždenne, postupne sa intervaly predlžujú a môže sa urobi aj prestávka. Pre lepšiu efektivitu tréningu je dobré trénova pravidelne v rovnakom čase - deň, hodina.
Obvyklý a optimálny počet tréningov za týždeň, sú 2 - 3 tréningy. Po individuálnom posúdení je však možnos trénovania i 5 krát týždenne.

EEG - biofeedback je špecifickou metódou na posilnenie žiaducej aktivácie nervovej sústavy, predovšetkým na tréning pozornosti a sústredenia, sebaovládania, skžudnenia impulzivity a hyperaktivity, zlepšenie výkonu intelektu.

Celá metóda vznikla vďaka šastnej náhode profesora Stermana koncom 60.-tych rokov 20. storočia. Pracoval na dvoch od seba nezávislých experimentoch. V prvom testoval trpezlivos mačiek – dostali potravu až keď stlačili tlačidlo. Mačky, ktoré sa naučili takto vyčka prešli do ďalšej fázy tréningu v ktorej museli stlači tlačidlo a vyčka kým sa rozsvieti svetielko, alebo zaznie zvukový signál. Prof. Sterman zmeral elektrickú aktivitu ich mozgu a zistil, že vo fáze čakania medzi dvomi podnetmi sa mačky nachádzajú v stave hlbokého sústredenia. Na základe tohto poznatku dostávali mačky potravu len keď bola aktivita ich mozgu v stave hlbokého sústredenia. Takto vycvičené mačky boli trpezlivejšie a prejavovala sa u nich iná elektrická aktivita mozgu.
V druhom experimente použil tieto mačky na testovanie toxickej látky, ktorá u amerických kozmonautov vyvolávala kŕče a halucinácie. Ukázalo sa, že mačky, ktoré prešli prvým experimentom boli oveža odolnejšie ako tie, ktoré ním neprešli.
Ďalšie experimenty ukázali, že to čo sa prejavovalo v prípade mačiek platilo aj pre žudí. V tom momente bolo rozhodnuté o ďalšom rozvoji metódy do všetkých oblastí súvisiacich s disbalanciou mozgovej činnosti.